Košický koncert síce nebol nazvučený dokonalo, no k absolútnemu prúseru mal zvuk našťastie dostatočne ďaleko. Zlepšovanie zvuku vyvrcholilo v prípade Budejovických INGROWING, ktorých show si okrem mňa užilo aj najviac ľudí pod pódiom z pomedzi predkapiel. Pri pohľade na parket som si pri nich myslel, že viac ľudí sa už nezmestí (no veľmi som sa mýlil). INGROWING potvrdili svoj status grindovej jedničky u našich západných susedov a publikum doslova rozsekali svojou porciou agresívneho grindu. Škoda len, že v ten deň bolo v ICCT priveľa predkapiel a pud sebazáchovy mi nedovolil zhliadnuť celé sety všetkých predkapiel. Prví RUBUFASO MUKUFO sa venujú jednoduchšiemu grindu, postavenom skôr na vtipnosti, do istej miery kombinovanej s hororovo-krvavou tématikou, ako na samotnej hudbe. Síce jednoduchšia zábava, ale bavila. SANATORIUM som nikdy veľmi nesledoval, pretože ma svojim brutal death metalom doteraz nepresvedčili a presne tak isto sa môj záujem o nich rýchlo, po troch skladbách, skončil aj na tejto akcii. Tretia predkapela s názvom UPRISE ma zaujala už o niečo viac, síce nič výnimočne v rámci žánru, ale zahrané s prehľadom a ľahkosťou, ktorú nevidno v našich končinách tak často.

NAPALM DEATH vypochodovali na pódium niečo pre dvadsiatou treťou hodinou a bez veľkých rečí spustili, no okamžite som bol nemilo prekvapený zhoršením sa zvuku oproti INGROWINGU. Podľa všetkého bolo veľkou chybou prepustenie miesta za mixom, zo strany klubového zvukára tomu anglickému. Po pár songoch sa tento zvukový prepad mierne zlepšil, no kvalít zvuku poslednej predkapely už nedosiahol. Týmto, sa ale zoznam negatív koncertu anglických zakladateľov metalového subžánru s nazvom grind, našťastie končí. Pod pódium sa vtlačila neskutočná masa ľudí, ktorá v predných radoch doslova vrela moshom a neustávajúcim stagedivingom. NAPALM DEAT načreli okrem posledného albumu „Smear Campaign“ aj k starším kúskom („Hung“, „Breed To Breath“, atď) a záver akcie venovali silnej trojke, ktorá za posledné roky nechýbala snáď na žiadnom koncerte („Nazi Punks Fuck Off“, „Mass Apeal Madness“ a „Siege Of Power“). Výkony jednotlivých členov kapely boli perfekcionistické a stopercentné s jednou výnimkou. Tou bol „Barney“, ktorého pódiový prejav a výkon je napopísateľný a nemerateľný. Hyperaktivita, ktorá by iných zabila, nezanechala na Greenwayovi žiadne následky a počas rozhovoru, ktorý sme s nim robili tesne po koncerte, nejavil absolútne žiadne znaky únavy, práve naopak. NAPALM DEATH som mal možnosť doteraz vidieť mnohokrát a môžem skonštatovať, že ani roky neubrali nič na aktuálnosti a živelnosti ich muziky. Podľa všetkého sa už nikdy nevrátia časy albumu „Diatribes“ a dvoch gitár, no chceme sa vôbec vracať do minulosti? Súčasná tvár NAPALM DEATH je tak trochu iná a vlastne aj verná minulosti, no hlavne je to skupina ktorej verím každú notu a ktorá sa nezapredala. Výborný koncert, ktorého jediným negatívom bol mierne blbý zvuk.

• 25. ledna 2008

Aj nitrianska Stará Pekáreň hlási vypredané. Hlava na hlave, totálna sauna, vyslovene letná upotená atmosféra v klube, ktorý privítal najslávnejšiu kapelu vo svojich vôbec nie krátkych dejinách.
Pomyselnú bitku predkapiel vyhrali s prehľadom českobudějovickí INGROWING. Výborný zvuk dodal ich chytľavému grindu s rockandrollovým drajvom ten správny punc. Škoda, že namiesto SANATORIUM nevystúpili domáci ABORTION, sedeli by mi k zostave tohto večera oveľa viac a spolu s Vlakinom mohol zahviezdiť aj jeho brat, ktorého nikdy nemal - v hľadisku chlastajúci Lepra.
INGROWING mali zároveň aj najlepší zvuk zo všetkých zúčastnených kapiel (ATTACK OF RAGE, SANATORIUM, UPRISE, NAPALM DEATH), pretože zvukár anglických legiend to všetko posral na celej čiare. Je pravda, že nevyzeral najinteligentnejšie, ale že je to až také hluché hovädo, to čakal rozhodne málokto.
A tak sme si vychutnávali skôr charizmu muzikantov než ich muziku, ktorá v tých chuchvalcoch hluku miestami doslovne bolela (napríklad keď sa svojimi hlasivkami oprel do mikrofónu Mitch Harris). Bolo úžasné mať ich takto na dlani, zvlášť Barneyho, ktorý striedal tie najrozmanitejšie herecké polohy - od šimpanza s epileptickým záchvatom po britského džentlmena nonšalantne prednášajúceho o škodlivosti náboženstva pre našu spoločnosť.
Zhrnuté a podčiarknuté, bol to večer, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda.

• 21. ledna 2008